1
00:00:00,000 --> 00:00:00,125


2
00:00:00,125 --> 00:00:01,320
Teraz to začína byť zaujímavé.

3
00:00:01,320 --> 00:00:06,117
Kritérium: Čím vyššia je
frekvencia, tým väčšia je prenášaná energia.

4
00:00:06,117 --> 00:00:14,020
Niektorí z vás možno vedia, že rádiový signál je
vlna, ale zároveň je to akoby malá delová guľa.

5
00:00:14,020 --> 00:00:19,041
A čím vyššia je frekvencia, tým
väčšia je energia, ktorú tá vec obsahuje.

6
00:00:19,041 --> 00:00:25,450
Dobrá, tak teraz by som konečne chcel uviesť prvého rečníka.

7
00:00:25,450 --> 00:00:31,823
Je známy ako pestrý pes, nielen v našej bubline, ale aj ďaleko za
jej hranicami, pretože môj mimoriadne sympatický a všeobecne

8
00:00:31,823 --> 00:00:37,943
obľúbený kolega z predstavenstva MWGFD, fyzik a profesor Werner
Bergholz, je tiež odborným členom v rôznych vyšetrovacích

9
00:00:37,943 --> 00:00:42,900
komisiách – napríklad v komisiách zameraných na
vyhodnotenie situácie v súvislosti s koronavírusom

10
00:00:42,900 --> 00:00:45,994
v spolkových krajinách Brandenbursko a Durínsko.

11
00:00:45,994 --> 00:00:53,207
Je bývalým profesorom elektrotechniky na Jacobsovej univerzite
v Brémach a 17 rokov pôsobil aj v spoločnosti Siemens v

12
00:00:53,207 --> 00:00:58,017
Mníchove a Regensburgu ako odborník na riadenie kvality a rizík.

13
00:00:58,017 --> 00:01:06,126
Sme zvedaví, milý Werner, čo nám povieš vo svojej úvodnej
prednáške na dnešnú tému s názvom „Technológia

14
00:01:06,126 --> 00:01:15,648
mobilnej komunikácie: fyzikálne základy a
technické výhody 5G“, a týmto ti odovzdávam slovo.

15
00:01:15,648 --> 00:01:19,351
Ďakujem ti veľmi pekne, drahý Ronny, za tieto milé slová.

16
00:01:19,351 --> 00:01:27,030
Napísal som predsa: „Fyzikálne základy a
technické výhody“. Ale – bodka, bodka, bodka...

17
00:01:27,030 --> 00:01:39,225
Najprv budem hovoriť o základoch a, ako som
napísal v tlačovej správe, začnem od Adama a Evy.

18
00:01:39,225 --> 00:01:52,224
A teraz vám ukážem krátke video, v ktorom
niekto hodí kameň do vody a vidno, ako sa vlna šíri.

19
00:01:52,224 --> 00:01:58,090
Presne takto si možno predstaviť
rádiové vlny, a hneď k tomu niečo poviem.

20
00:01:58,090 --> 00:02:00,361
Uvidíme, či to bude fungovať.

21
00:02:00,361 --> 00:02:06,688
Takže ešte raz v skratke: Čo je to rádiová vlna –
aby ste si o tom urobili aspoň približnú predstavu.

22
00:02:06,688 --> 00:02:10,842
Aký je vlastne rozdiel medzi rozhlasovým vysielaním –
ktoré máme už 100 rokov a viac – a mobilným

23
00:02:10,842 --> 00:02:14,548
vysielaním? Prečo sa vlastne používajú také vysoké frekvencie?

24
00:02:14,548 --> 00:02:22,940
A čo je najdôležitejšie: Prečo nie sú tieto
vlastnosti vysokých frekvencií nutne len neškodné?

25
00:02:22,940 --> 00:02:27,119
A o tom budú podrobnejšie hovoriť nasledujúci rečníci.

26
00:02:27,119 --> 00:02:30,629
Tak, kameň už každú chvíľu spadne.

27
00:02:39,970 --> 00:02:45,282
Tak, videli sme dve veci. Vlna sa šíri.

28
00:02:45,282 --> 00:02:53,007
V takom prípade ide o takmer
dvojrozmernú vlnu. Ide o pohyb hmoty.

29
00:02:53,007 --> 00:02:57,811
A na tom statickom obrázku sú vidieť aj ďalšie vlny.

30
00:02:57,811 --> 00:03:03,654
A to presne zodpovedá skutočnosti, čo je
do istej miery aj zdrojom nebezpečenstva.

31
00:03:03,654 --> 00:03:11,163
Ak mám v takej miestnosti mobil – a teraz predpokladajme, že
práve nie sme na prednáške –, potom by možno 20

32
00:03:11,163 --> 00:03:18,419
ľudí alebo viac práve používalo svoje smartfóny, čo
by znamenalo, že by tam vládol zmätok v signáloch.

33
00:03:18,419 --> 00:03:20,394
Je to podobné ako na párty.

34
00:03:20,394 --> 00:03:28,290
Všetci musia zvýšiť svoju intenzitu, čo
však v tejto chvíli nie je nevyhnutne žiaduce.

35
00:03:28,290 --> 00:03:33,992
No dobre, tak sme hodili kameň do
vody a videli sme, že sa voda pohla.

36
00:03:33,992 --> 00:03:36,391
S rádiovými vlnami je to podobné.

37
00:03:36,391 --> 00:03:44,820
Anténa vyžaruje, avšak teraz už nie dvojrozmerne, ale sféricky.

38
00:03:44,820 --> 00:03:53,056
A čo je najdôležitejšie, neobsahuje
žiadnu hmotu, funguje to aj vo vákuu.

39
00:03:53,056 --> 00:03:58,380
A zvyčajne nič nevidno, nič nepočuť.

40
00:03:58,380 --> 00:04:10,723
A to, že niečo také vôbec existuje a že sa tým zaoberala veda,
vďačíme fyzikovi Heinrichovi Hertzovi, ktorý –

41
00:04:10,723 --> 00:04:23,910
náhle vypol silný prúd, potom zostavil prijímač a tam
to trochu iskrilo, a preto sa tomu hovorí „iskrí“.

42
00:04:23,910 --> 00:04:32,513
Existuje ešte jeden obrovský rozdiel,
ktorý je v praxi veľmi dôležitý: ako sme

43
00:04:32,513 --> 00:04:38,585
videli, vodné vlny sa šírili rýchlosťou 20 cm/s.

44
00:04:38,585 --> 00:04:46,657
Zvukové vlny, tie poznáme tiež, 300
m/s – každý to už zažil počas búrky.

45
00:04:46,657 --> 00:04:53,236
Vidíte blesk a v závislosti od toho, kde sa
blesk objavil, trvá to jednu až desať – alebo

46
00:04:53,236 --> 00:04:58,752
aj viac – sekúnd, kým počujete hrom, 300 m/s.

47
00:04:58,752 --> 00:05:11,776
Elektromagnetické vlny sa šíria o niečo
rýchlejšie, a to nie rýchlosťou 300 m/s, ale 300 000 km/s.

48
00:05:11,776 --> 00:05:19,916
Teda 300 000 000 m/s, miliónkrát rýchlejšie.

49
00:05:19,916 --> 00:05:24,704
To je samozrejme veľmi dôležité pre praktické využitie.

50
00:05:24,704 --> 00:05:41,055
Ale aby sme to uviedli do súvisu: Ak niekto na Mesiaci zapne
laser, trvá to približne jednu sekundu, kým to tu uvidíme.

51
00:05:41,055 --> 00:05:44,524
Keby sa to isté stalo na Slnku, trvalo by to osem minút.

52
00:05:44,524 --> 00:05:50,366
Toto je teda príklad toho, aké veľké sú vzdialenosti vo vesmíre.

53
00:05:50,366 --> 00:06:07,456
Teraz je to jediný vzorec: Dĺžka vlny súvisí s
rýchlosťou svetla c, 300 000 km/s delená frekvenciou.

54
00:06:07,456 --> 00:06:13,152
Takto to možno približne znázorniť –
toľko a toľko vĺn prejde okolo človeka.

55
00:06:13,152 --> 00:06:20,089
To znamená, že čím vyššia je
frekvencia, tým kratšia je vlnová dĺžka.

56
00:06:20,089 --> 00:06:31,148
Takže súčasné 5G, to sú vlnové dĺžky v tomto
rozsahu , a stredné vlny sa kedysi ešte používali, tie

57
00:06:31,148 --> 00:06:36,635
mali vlnovú dĺžku 1 000 metrov alebo 1 600 metrov.

58
00:06:36,635 --> 00:06:43,240
Tzv. krátke vlny mali napríklad dĺžku 49
metrov, čo bolo ešte v rozsahu kilohertzov (kHz).

59
00:06:43,240 --> 00:06:49,891
A až pri UKW – ultrakrátkych vlnách, ako sa tomu vtedy hovorilo
(dnes by to samozrejme bolo ešte stále

60
00:06:49,891 --> 00:06:57,968
pomerne dlhé) – sa prešlo do megahertzového
rozsahu (MHz), teda do 1 milióna kmitov za sekundu.

61
00:06:57,968 --> 00:07:01,443
Tak, to by bolo zatiaľ k pár základným veciam.

62
00:07:01,443 --> 00:07:07,808
Takže si zapamätajme:
elektromagnetické vlny nie je možné počuť ani vidieť.

63
00:07:07,808 --> 00:07:10,920
Niektorí to cítia, väčšina nie, ja tiež nie.

64
00:07:10,920 --> 00:07:18,451
A šíria sa neuveriteľne rýchlo, pričom vlnová
dĺžka alebo frekvencia nie je úplne bezvýznamná.

65
00:07:18,451 --> 00:07:22,763
No, rozhlas už máme „celú večnosť a tri dni“.

66
00:07:22,763 --> 00:07:30,084
Existovala jedna centrálna stanica – „navždy a tri dni“ znamenajú
približne 100 rokov –, veľa prijímačov, ale,

67
00:07:30,084 --> 00:07:36,904
ako som už spomínal, len jedna stanica, a
tok informácií prebiehal iba v jednom smere.

68
00:07:36,904 --> 00:07:47,640
A práve v prípade stredných vĺn je šírka pásma malá, pretože
sa v podstate vysielala reč alebo hudba v skromnej kvalite.

69
00:07:47,640 --> 00:07:51,973
A to nás teraz privádza k jednej veci:

70
00:07:51,973 --> 00:08:00,117
Ak chcem prenášať informácie – reč, hudobné súbory
alebo video –, nie je to možné len pomocou jednej

71
00:08:00,117 --> 00:08:05,152
frekvencie, ale vyžaduje si to určitú šírku pásma.

72
00:08:05,152 --> 00:08:06,625
Takže za to musím zaplatiť.

73
00:08:06,625 --> 00:08:19,387
V oblasti mobilnej komunikácie sa nehovorí o
kilohertzoch, spočiatku sa hovorilo o megahertzoch a teraz o

74
00:08:19,387 --> 00:08:27,687
gigahertzoch – v prípade 5G ide o rozsah až do 6 alebo 8 GHz.

75
00:08:27,687 --> 00:08:31,406
Hneď sa vrátim k tomu, prečo sú vysoké frekvencie také dôležité.

76
00:08:31,406 --> 00:08:40,265
Takže teraz k mobilnej komunikácii, je to jasné, máme vysielač,
základňovú stanicu, zvyčajne vzdialenú jeden kilometer alebo pár

77
00:08:40,265 --> 00:08:46,840
kilometrov – v prípade 5G to môže byť aj len 100
metrov –, veľa telefónov ako prijímačov a veľa

78
00:08:46,840 --> 00:08:51,684
telefónov súčasne ako vysielačov, to som už krátko spomenul.

79
00:08:51,684 --> 00:08:56,036
Keď všetci naraz niečo robia, vznikne z toho pekný zmätok.

80
00:08:56,036 --> 00:09:02,239
A ja vždy potrebujem väčšiu šírku
pásma a vyššiu prenosovú rýchlosť.

81
00:09:02,239 --> 00:09:06,543
To si, mimochodom, možno predstaviť
podobne ako v prípade federálneho rozpočtu:

82
00:09:06,543 --> 00:09:16,753
To bolo kedysi okolo roku 1950, keď som sa
narodil, v rozmedzí 100 miliónov, stovky miliónov.

83
00:09:16,753 --> 00:09:20,074
Vďaka tomu som mohol financovať projekty v hodnote 2–3 miliónov.

84
00:09:20,074 --> 00:09:27,346
Teraz hovoríme o miliardách, a na to samozrejme potrebujem
federálny rozpočet vo výške 500 miliárd alebo tak nejako.

85
00:09:27,346 --> 00:09:33,260
Tu je to podobné – ak chcem prenášať veľké
objemy dát, potrebujem oveľa väčšiu šírku pásma.

86
00:09:33,260 --> 00:09:42,272
Typický príklad: v prípade pôvodnej analógovej
televízie to bola šírka pásma približne 5 MHz.

87
00:09:42,272 --> 00:09:47,712
V digitálnom režime už len približne 1 MHz a ešte trochu viac.

88
00:09:47,712 --> 00:09:58,969
Pri GHz záleží na tom, akú šírku pásma používam a
koľko dát práve chcem preniesť, a to sa rieši dynamicky.

89
00:09:58,969 --> 00:10:06,494
Takže ešte raz k šírke pásma – vlastne som to už spomínal:
analógové rozhlasové vysielanie je náchylné na rušenie,

90
00:10:06,494 --> 00:10:11,226
zatiaľ čo digitálna televízia a rozhlas sú odolné voči rušeniu.

91
00:10:11,226 --> 00:10:21,608
Ale len tak mimochodom som spomenul, že
digitálna televízia má malé systematické chyby.

92
00:10:21,608 --> 00:10:30,759
Ak sú medzi nami futbaloví fanúšikovia, všimnite si, že keď
je hráč malý, má na sebe možno niečo červené a beží po zelenom

93
00:10:30,759 --> 00:10:35,428
trávniku, vždy má okolo seba malú čiaru, ak si to všimnete.

94
00:10:35,428 --> 00:10:38,375
Je to chyba, ale nie je to nijako zvlášť nápadné.

95
00:10:38,375 --> 00:10:43,700
Z matematického hľadiska ide o
takzvaný Gibbsov jav – viac k tomu nepoviem.

96
00:10:43,700 --> 00:10:47,756
Takže, čo sa týka prenosu, prečo práve
také vysoké frekvencie, to som už vysvetlil.

97
00:10:47,756 --> 00:10:55,919
Každý prenos vyžaduje určitý
frekvenčný rozpočet, teda frekvenčné pásmo.

98
00:10:55,919 --> 00:10:58,778
To sa nesmie prekrývať s ostatnými.

99
00:10:58,778 --> 00:11:07,461
A ak mám veľa staníc, potrebujem jednoducho oveľa väčšiu šírku
pásma, a ak chcem prenášať veľké množstvo dát, tak ešte väčšiu.

100
00:11:07,461 --> 00:11:13,976
Takže video, ako som už spomínal, MHz,
veľké množstvo údajov od 10 do 100 MHz.

101
00:11:13,976 --> 00:11:16,735
Pravdepodobne je možné dosiahnuť
ešte viac, záleží na okolnostiach.

102
00:11:16,735 --> 00:11:23,952
Pokiaľ ide o 6G, určite – záleží to
vždy aj na tom, aké požiadavky práve máte.

103
00:11:26,571 --> 00:11:32,697
Dobre, už som to predtým krátko naznačil ústne, a
to zámerne, lebo keď len niečo rozprávam, ľudia tomu

104
00:11:32,697 --> 00:11:37,500
venujú väčšiu pozornosť, ako keď to zároveň vidia.

105
00:11:37,500 --> 00:11:44,825
Takže: 100 MHz zodpovedá približne tomu, že
potrebujem rozpočet v miliardách eur alebo

106
00:11:44,825 --> 00:11:49,554
potrebujem frekvenčný rozpočet v gigahertzoch.

107
00:11:49,554 --> 00:12:06,390
A na grafe, tam vpravo, sú uvedené šírky pásma, ktoré
napríklad potreboval UMTS – to bola technológia 3G –, potom LTE

108
00:12:06,390 --> 00:12:14,974
už malo výrazne viac a teraz 5G potrebuje ešte oveľa viac.

109
00:12:14,974 --> 00:12:22,935
A ako som už povedal, záleží na tom, rieši sa to
flexibilne, ale tak si to približne môžete predstaviť.

110
00:12:22,935 --> 00:12:33,348
Tak a teraz máme, takpovediac, základy a to, čo
príde teraz, povedzme, že sú to kľúčové veci.

111
00:12:33,348 --> 00:12:38,925
To boli zatiaľ základy. Tu sú ešte raz znázornené spektrá.

112
00:12:38,925 --> 00:12:48,714
Ako vidno, 5G si vyžaduje podstatne viac ako 4G alebo
LTE. LTE je, mimochodom, skratka pre „Long Term Evolution“.

113
00:12:48,714 --> 00:12:54,831
Celkom bezvýznamná vec, má aj rôzne fázy.

114
00:12:54,831 --> 00:13:03,571
Teraz to začína byť zaujímavé z
hľadiska biológie alebo možného poškodenia.

115
00:13:03,571 --> 00:13:13,473
Existuje jedno kritérium: Čím vyššia je
frekvencia, tým vyššia je prenášaná energia.

116
00:13:13,473 --> 00:13:24,264
Niektorí z vás možno vedia, že rádiový signál je
vlna, ale zároveň je to aj niečo ako malá delová guľa

117
00:13:24,264 --> 00:13:31,282
alebo fotón – v prípade svetla sa tomu tiež hovorí fotón.

118
00:13:31,282 --> 00:13:38,380
A čím vyššia je frekvencia, tým
väčšia je energia, ktorú tá vec obsahuje.

119
00:13:38,380 --> 00:13:53,709
A ak sa táto vlna 5G absorbuje do mojej kože alebo do
mojich očí, má určitú hĺbku prenikania a je úplne absorbovaná.

120
00:13:53,709 --> 00:14:03,456
A keď teraz hovorím, povedzme, o 100 MHz v
porovnaní s 8 GHz, znamená to, že na mňa pôsobí

121
00:14:03,456 --> 00:14:09,067
80-krát viac energie na jeden energetický balík.

122
00:14:09,067 --> 00:14:15,555
Je to zároveň vlna aj akýsi balík,
podľa toho, ako sa na to pozeráme.

123
00:14:17,329 --> 00:14:19,962
A to je to najhoršie zo všetkého.

124
00:14:19,962 --> 00:14:27,078
Počul som v nejakej prednáške alebo
prezentácii: „Áno, to je skvelé“, alebo čo vidíme?

125
00:14:27,078 --> 00:14:36,389
Tu vidíme, že čím vyššia je
frekvencia, tým menšia je hĺbka prenikania.

126
00:14:36,389 --> 00:14:41,693
Toto je hĺbka vniknutia, toto je frekvencia – v
oboch prípadoch ide o logaritmické znázornenia.

127
00:14:41,693 --> 00:14:51,720
Inak by sme nič nevideli, keby to bolo lineárne, a zapamätajme si
len toľko: čím vyššia frekvencia, tým menšia hĺbka prenikania.

128
00:14:51,720 --> 00:14:56,473
Bolo to vyjadrené takto: „To je predsa
dobré, potom to predsa nezachádza až tak hlboko.“

129
00:14:56,473 --> 00:15:02,509
Okrem iného som aj kvalifikovaný pracovník
v oblasti radiačnej ochrany, pretože som

130
00:15:02,509 --> 00:15:06,411
mnoho rokov pracoval s rádioaktívnymi látkami.

131
00:15:06,411 --> 00:15:14,223
Tam som sa naučil, že čím menšia je
hĺbka vniknutia, tým je to horšie. Prečo?

132
00:15:14,223 --> 00:15:22,860
Energetická hustota – nezáleží na tom, či ide o rádioaktívne
ionizujúce žiarenie, alebo o toto neionizujúce žiarenie.

133
00:15:22,860 --> 00:15:30,722
Čím menšia je hĺbka vniknutia, tým
viac energie sa ukladá v danom objeme.

134
00:15:30,722 --> 00:15:37,614
A to je, myslím, logické: čím viac energie sa
dostane do určitého objemu, tým väčšia je

135
00:15:37,614 --> 00:15:42,674
pravdepodobnosť, že to môže spôsobiť problémy a škody.

136
00:15:42,674 --> 00:15:53,615
Vlastne sa dosť naivne hovorilo: áno, ionizujúce žiarenie, to je
jasné, že je škodlivé, ale je to tak – nasledujúci

137
00:15:53,615 --> 00:16:05,256
rečníci to určite ešte podrobnejšie vysvetlia –, že
aj pri tomto neionizujúcom žiarení existujú problémy.

138
00:16:05,256 --> 00:16:08,960
Tak toto je snáď vôbec najdôležitejšia snímka.

139
00:16:08,960 --> 00:16:14,170
Malá hĺbka vniknutia nie je dobrá, ale zlá.

140
00:16:14,170 --> 00:16:21,360
Tak, vľavo vidíme schematické
znázornenie, ktoré je typické pre 5G.

141
00:16:21,360 --> 00:16:34,609
Nie v celom rozsahu 5G – teda na vidieku to 5G nemá – ale v husto
zastavaných oblastiach to bude fungovať tak, že sa lúč nevytvorí

142
00:16:34,609 --> 00:16:43,068
pomocou jednej antény, ale pomocou tzv.
anténnej matice, napr. 8x8 vysielačov, a to

143
00:16:43,068 --> 00:16:48,089
prostredníctvom elektrotechnickej manipulácie.

144
00:16:48,089 --> 00:16:54,697
Ale keď sa povie „lúč“, človek si
predstaví baterku alebo laser, ale to nie je ono.

145
00:16:54,697 --> 00:16:58,902
Pri príprave na túto prednášku som
sa to najprv musel naučiť aj ja.

146
00:16:58,902 --> 00:17:01,011
Aj ja som si to tak nejako predstavoval.

147
00:17:01,011 --> 00:17:14,303
Ale nie, nie je to tak, nazývajú sa aj „ceruzkové
lúče“, skôr je to takto: Toto je takzvaný polárny diagram.

148
00:17:14,303 --> 00:17:26,506
To ukazuje, akým smerom smeruje intenzita pri takom a takom počte
samostatných antén, ktoré vysielajú koordinovane, a vidíme smer

149
00:17:26,506 --> 00:17:32,447
0 stupňov – to je hlavný lúč; tieto veci sa tiež nazývajú lúče.

150
00:17:32,447 --> 00:17:40,789
Nie je to až tak lokalizované a zamerané, ale pre danú aplikáciu
je to samozrejme oveľa lepšie, ako keby išlo o všesmerové

151
00:17:40,789 --> 00:17:44,516
vyžarovanie, ako sme to videli v prípade guľových vĺn.

152
00:17:44,516 --> 00:17:53,539
Je to zamerané konkrétne na toho, kto to potrebuje, a trochu
aj na jeho okolie, zatiaľ čo ostatní si toho už toľko nevšimnú.

153
00:17:53,539 --> 00:18:00,072
To je síce pozitívna vec, ale ten, kto sa nachádza v
dosahu žiarenia – a to nie je len on sám, ale možno aj niekto,

154
00:18:00,072 --> 00:18:03,560
kto náhodou stojí vedľa neho – to samozrejme tiež pocíti.

155
00:18:03,560 --> 00:18:12,624
Ale ako som už povedal, väčšie nebezpečenstvo vlastne predstavuje
samotné zariadenie, aspoň ak sa s ním zaobchádza takto .

156
00:18:12,624 --> 00:18:21,764
Keď telefonujete v režime hands-free a držíte ho v ruke
práve takto, je to oveľa lepšie, takže to môžem len odporučiť.

157
00:18:21,764 --> 00:18:36,873
No dobre, 5G má teda 700 MHz, tu sa uvádza až 26 GHz,
takže podľa mojich informácií 5G dosahuje len do 8 GHz

158
00:18:36,873 --> 00:18:44,832
– presne ako v relácii Rádio Jerevan: „Záleží na tom!“

159
00:18:44,832 --> 00:18:50,947
Takže ak mám vidiecku oblasť, tam použijem nižšie frekvencie.

160
00:18:50,947 --> 00:19:02,941
Prečo? Pretože ich vzduch prakticky neabsorbuje,
takže pre túto oblasť nepotrebujem základňovú stanicu.

161
00:19:02,941 --> 00:19:09,016
Ak chcem pracovať so zameraným lúčom, teda s najvyššími
frekvenciami, potom podľa „odhadu z hlavy“

162
00:19:09,016 --> 00:19:14,205
budem pravdepodobne potrebovať 100 menších
základňových staníc. To je predsa oveľa drahšie.

163
00:19:14,205 --> 00:19:17,856
A potom je tu stredná oblasť a užšia oblasť.

164
00:19:17,856 --> 00:19:25,333
A tak si to treba predstaviť. Vilsbiburg nie je nijako
zvlášť veľké mesto, myslím, že patrí skôr medzi stredne veľké.

165
00:19:25,333 --> 00:19:33,280
A ak sme vo väčšom meste, tam sa to volá 5G – s veľkou
pravdepodobnosťou, či už dnes, alebo niekedy v

166
00:19:33,280 --> 00:19:41,020
blízkej budúcnosti – 5G, veď to predsa trvá
určitý čas, kým sa to všetko technicky zrealizuje.

167
00:19:41,020 --> 00:19:43,518
Veď to predsa stojí aj nejaké peniaze.

168
00:19:43,518 --> 00:19:52,113
Dobrá, takže to sú teraz – povedal by som –
len som vysvetlil technickú stránku veci a

169
00:19:52,113 --> 00:19:56,185
trochu som naznačil, kde by mohli byť problémy.

170
00:19:56,185 --> 00:20:03,254
Všeobecne povedané, chýba mi
takzvaná zásada predbežnej opatrnosti.

171
00:20:03,254 --> 00:20:13,835
V EÚ bolo doteraz vlastne bežné, že nová technológia sa
zavádza až vtedy, keď sa na základe dôkladnej analýzy

172
00:20:13,835 --> 00:20:19,940
rizík a dôkladného posúdenia rizík overí, že je v poriadku.

173
00:20:19,940 --> 00:20:22,183
V USA je to trochu naopak.

174
00:20:22,183 --> 00:20:30,300
Najprv to urobíte, potom sledujete, či sa
niečo stane, a ak áno, tak to zabrzdíte.

175
00:20:32,252 --> 00:20:40,128
Náš milý moderátor Ronny pred chvíľou spomenul aj
vakcínu proti koronavírusu – v tomto prípade sa

176
00:20:40,128 --> 00:20:45,120
zásada predbežnej opatrnosti zďaleka neuplatňovala.

177
00:20:45,120 --> 00:20:50,165
Veď aj náš bývalý spolkový kancelár
povedal: „Všetci sme pokusné králiky.“

178
00:20:50,165 --> 00:20:57,756
Som si však istý, že len málokto z tých, ktorí
tu sedia, sa nechal využiť ako pokusný králik.

179
00:20:57,756 --> 00:21:05,641
A pokiaľ ide o mobilnú komunikáciu, som
toho názoru, že v niektorých prípadoch

180
00:21:05,641 --> 00:21:10,759
nebola dodržaná zásada predbežnej opatrnosti.

181
00:21:10,759 --> 00:21:14,212
A tých 20 minút som dodržal takmer presne.

182
00:21:14,212 --> 00:21:23,860
Takže ešte raz zhrnutie: Rádiové vlny nie sú
viditeľné, šíria sa vo vákuu, ale s obrovskou rýchlosťou.

183
00:21:23,860 --> 00:21:28,149
A mobilná komunikácia má bezpochyby
užitočné využitie, ako už spomenul aj Ronny.

184
00:21:28,149 --> 00:21:33,709
Ale, ako som už povedal, zásada
predbežnej opatrnosti vlastne platí.

185
00:21:33,709 --> 00:21:41,258
Čím vyššia je frekvencia, tým vyšší je prísun
energie a v prípade hustej zástavby dochádza

186
00:21:41,258 --> 00:21:45,179
alebo bude dochádzať k smerovému vyžarovaniu.

187
00:21:45,179 --> 00:21:51,212
Na jednej strane je to dobré, že sa celkové zaťaženie trochu
zníži, ale na druhej strane to zase nie je

188
00:21:51,212 --> 00:21:57,538
až také dobré – ten, kto sa nachádza v lúči,
je potom jednoducho o niečo viac zaťažený.

189
00:21:57,538 --> 00:22:00,796
Áno, to je všetko. Ďakujem.

190
00:22:05,105 --> 00:22:13,578
Žiarenie z mobilných telefónov a Wi-Fi poškodzuje ľudí, zvieratá
a životné prostredie. Potrebujeme zóny bez žiarenia! asza.org